Čarovná moc príbehov

Je pár dní pred nástupom do škôlky a ja spomínam ma minulý rok.

Ako sme s dvojičkami prežívali tento veľký životný medzník. Ako sa vo mne miesili emócie strachu a neistoty "Ako to tie moje deti zvládnu?"

A práve v tých dňoch som naplno objavila príbehy a ich čarovnú moc.

Príbeh ako príprava na škôlku

Jedným z dôvodov, prečo sa deti obávajú nástupu do škôlky, je strach z neznámeho. Nevedia, čo ich tam čaká a čo sa tam bude diať. Prostredníctvom príbehu, môžete deti so škôlkou zoznámiť. Literárne postavy či zvieratká idú prvýkrát do škôlky a vaše dieťa s nimi spoznáva toto tajomné prostredie. Pri čítaní príbehu si dieťa môže uvedomiť nové otázky, na ktoré ešte nepozná odpovede. Príbeh môže byť začiatkom rozhovoru.

Príklady príbehov, ktoré môžete využiť:

  • Dúhová škôlka https://www.duhovaskolka.sk/sk/nasa-rozpravka,
  • Terka ide do škôlky od Liane Schneider a Evy Wenzel-Bürger,
  • Hurá do škôlky od Jiřího Šandera a Veroniky Čtvrtečkovej,
  • Prvý deň v škôlke - leporelo vydavateľstva Matys,
  • Bobrík v škôlke od Ladislavy Pechovej,
  • Príbehy medvedíka Brumka od Ursuly Muhrovej, Uwe Muller a Ute Lutzovej.

Naša škôlka

Ja som vsadila na osobnejšiu kartu. Týždeň pred nástupom do škôlky sme si s deťmi nakreslili vlastný príbeh "Naša škôlka". Príbeh je trochu silné slovo. V podstate mi išlo len o to vysvetliť ako to v našej škôlke funguje a kedy pre deti prídeme.

Tento nápad ma oslovil najmä preto, lebo:

  • Odrážal našu realitu. Mená učiteliek boli reálne. Režim v príbehu zodpovedal režimu v našej škôlke. Odchod zo škôlky bol nastavený tak, ako som plánovala pre deti chodiť.
  • Deti si príbeh omaľovali a tak sa "príbeh" stal ich vlastníctvom.
  • Bolo to rýchle, keďže som nemala po ruke žiaden iný príbeh.


Keď sme si príbeh čítali, tak som zdôrazňovala rôzne, podľa mňa, dôležité momenty. Napríklad, že sa môže stať, že niektoré deti budú v škôlke plakať. Rozprávali sme sa o tom, prečo iné deti v škôlke plačú. Dozvedela som sa, že je to preto, lebo sa boja, že sa po nich rodičia nevrátia. Teda aspoň podľa mojich detí. A tak vznikla naša mantra "Mamička sa vždy vráti."

Pozrite si našu knižku, je to naozaj jednoduché.


Terapeutický príbeh

Keď už začal škôlkový kolobeh a moje deti to znášali ťažko, opäť som siahla po príbehu. Tentokrát ma inšpirovala Annette Kast-Zahn, ktorá v knižke Jak společně zvládat výchovné krize popisovala techniku terapeutických príbehov.

Terapeutický príbeh je krátky príbeh o nejakom probléme, ktorý trápi aj dieťa. Príbeh je rozprávaný prostredníctvom zvieratka, aby zabezpečoval dieťaťu bezpečný odstup a dieťa nemalo pocit, že je to príbeh o ňom. Príbeh sa podobá realite, ktorú dieťa prežíva. Napríklad pokiaľ problém so škôlkou rieši váš syn, je dôležité príbeh napísať tak, aby hlavnou postavou bol myšiak, kocúr a pokiaľ problém so škôlkou rieši vaša dcéra, je dôležité príbeh napísať tak, aby hlavnou postavou bola myška, mačka a pod. Ak vaše dieťa plače od rána aj hlavná postava bude plakať od rána. Ak poznáte aké emócie sa skrývajú vo vašom dieťati, tak aj hlavná postava prežíva tie isté emócie. Zamyslite sa je to hnev, strach či pocit krivdy?

Celý príbeh môžete napísať tak, aby "sedel" na vaše rodinné prostredie. Postavy v príbehu rozprávajú a konajú tak, ako konáte vy a vaše dieťa. To najdôležitejšie na záver. Príbeh končí šťastne. V príbehu postavy ponúkajú riešenie situácie. Takou postavou môže byť mamička alebo kamarát/ka. Ak sa napríklad myška bojí, že pre ňu rodičia neprídu, tak myšia mamička dá svojmu myšiačikovi svoju šatku (teda vec, ktorú bude ešte potrebovať), aby mala myška istotu, že sa myšia mamička vráti. Myšia kamarátka môže zas opísať ako sa tiež bála, že mamička nepríde a zobrala si so sebou hračku, ktorá na ňu dávala pozor, pokiaľ maminka neprišla. Alebo myška môže s maminkou či kamarátkou očarovať talizman, ktorý vždy mamičku v správny čas privedie do škôlky. V podstate, tak ako si to vymyslíte, tak to aj urobíte.

Ak príbeh funguje, deti ho chcú samé čítať. Vtedy viete, že ste našli niečo, čo funguje. Ak však deti o príbeh nemajú záujem, hľadajte niečo iné. Skúste sa napríklad zahrať so zvieratkami na škôlku alebo dajte deťom farby nech maľujú a cez maľbu vyjadria svoje emócie.

Bonusový príbeh

A ešte existuje jeden typ príbehov. Ja ho volám bonusový. Rozprávajte sa s vašim dieťaťom o tom, ako ste vy prežívali prvý deň v škôlke. Vytiahnite staré fotky a spomínajte. Pokiaľ si nepamätáte, skúste nejaký vlastný príbeh vymyslieť. Dôležité je ukázať vášmu dieťaťu, že vy ste tiež kedysi čelili rovnakým strachom ako ono.

Prajem vám šťastný september. A pokiaľ by to nešlo podľa vašich predstáv, nie ste v tom sami. Neváhajte a kontaktujte nás. Sme tu pre vás.