Každý september viacej myslím na pocity detí. Začiatok školského roka je riadna výzva. Dáva zabrať nám rodičom i deťom. Pravidelne v mojich anketách viac ako polovica vníma začiatok roka, ako stresujúce obdobie. Stres deti veľmi často komunikujú podráždením či hnevom.

Hnev ako emócia

Hnev je emócia prežitia. Je dôležité, aby sme počúvali hnev a boli s ním v kontakte. Pocity hnevu nás totižto chránia. Rokmi skúmania a prežívania hnevu sa na hnev pozerám ako na priateľa, ktorý so mnou komunikuje.

• Ozýva sa, keď som už unavená a dáva mi signál, že je čas si oddýchnuť.
• Dáva mi najavo, že moje práva sú potlačované. Šepká mi do ucha, ktoré veci v mojom živote sú dôležité natoľko, že sa za ne oplatí bojovať.
• Upozorňuje, keď niekto tlačí na moje hranice a núti ma do vecí, ktoré nechcem robiť.

Ja mám veľmi rada, ak mám príležitosť hovoriť o pozitívach hnevu. Rada upozorňujem rodičov na to, aby vnímali, ako hnev komunikuje s nami a čomu nás učí. Rada poukazujem na to, že ak prejavy hnevu počúvame, tak nás v konečnom dôsledku chránia.

Viac o pozitívach a význame detského hnevu nájdete v staršom článku na portály eduworld Prečo sa deti hnevajú

Rada sa na hnev pozerám aj očami detí. Venujem pozornosť tomu, ako učiť deti spoznávať signály hnevu. A samozrejme povzbudzujem rodičov, aby spolu s deťmi skúmali prejavy hnevu. Väčšinou je to popisný jazyk:

• „Ty sa hneváš, lebo si sklamaná, že nejdeš na oslavu.“
• „Počujem, ako sa hneváš, pretože na mňa kričíš“
• „Vidím tvoj hnev, pretože zatínaš päste. Je ešte nejaké miesto v tele, kde cítiš svoj hnev okrem rúk?“
• „Fú, niečo sa deje. Bežne nebúchaš dverami tak silno.“

Stratégie na zvládnutie hnevu

Samozrejme, že každý chce poznať, ako naučiť dieťa sa ovládať. A po mnohých hodinách strávených s rodičmi na túto tému sme s Táňou (mojou spolulektorkou zážitkového kurzu Sila hnevu) začali rozdeľovať stratégie zvládania hnevu na situácie, kedy dieťa zapája mozgovú kôru a kedy je už odpojené a v afekte.

Kým dieťa ešte vníma

Existujú mnohé stratégie, ako osloviť dieťa a podporiť ho zvládať svoj hnev. Mne je blízky spôsob, ktorý používa nedirektívna terapia hrou a ktorý sa učí i na kurzoch Filiálnej terapie.

1. Začíname naľaďovaním sa na dieťa. Používaním empatických viet, ktorým sa snažíme vyjadriť porozumenie jeho situácií, túžbe či pocitu. Na kurzoch je príležitosť si toto nalaďovanie skúšať, kým nevychytáme všetky muchy, ktoré vidíme. Veľmi často sa do popredia dostáva téma rešpektujúceho jazyka a neverbality.
2. Nastavujeme hranicu, pomenovávame pravidlá či hodnoty. Môžeme to nazývať, ako chceme. Kľúčové je, že používame zrozumiteľný jazyk na to, aby sme dieťa upozornili, čo je to, čo nás ako rodičov na jeho správaní vyrušuje. Či už je to krik, vulgarizmy, ignorácia alebo ničenie vecí.
3. Dávame možnosti. Učí dieťa, ako môže danú situáciu vyriešiť akceptovateľným spôsobom. To mám na tomto spôsobe asi najradšej. To, že pracuje so zodpovednosťou detí za svoje správanie. Je to síce beh na dlhšiu trať, ale tak potrebný pre život, že naň neviem dopustiť.
4. Obnovujeme vzťah. Kurz Terapeutického rodičovstva ma naučil, že veľa konfliktov je takým malým prerušením vzťahu. Akokoľvek sa dieťa správa, sme my dospelí zodpovední za obnovenie vzťahu. Môžete si ho predstaviť, ako uzavretie konfliktu, ku ktorému sa už netreba vracať. Na záver už stačí uistenie, že dieťa ľúbime. Nie len slovne, ale aj objatím či vlastným rituálom.

Výbuchy hnevu

Stále viac a viac sa na kurze Sila hnevu dostávajú do popredia situácie nekontrolovateľného výbuchu hnevu. Čiže situácie, keď je dieťa v afekte a teda i mimo kontrolu. Pomáhame si neurovedou, senzorickými stratégiami a poznatkami práce s traumou.

Za veľmi užitočné považujem aj časti edukačné – kde si predstavujeme informácie o okne tolerancie a aké možnosti v danej chvíli máme. Myslím si, že je oslobodzujúce poznanie, že naozaj nemáme v týchto situáciách až tak veľa možností. Tie, ktoré máme na kurze skúmame a snažíme sa doviesť do dokonalosti.

Mne je blízka téma zmyslového vnímania a upozorňovania na to, akými zmyslovými kanálmi môžeme hnev tíšiť. Najradšej mám proprioreceptívny zmysel, ktorý využíva silu a tlak. Tí, ktorí ste so mnou dlhšie si určite spomeniete na moju vetu „zatlač hnev do mňa“. Čo je jedna z možností, ktorú ponúkam deťom, keď sa hnevajú a chcú niečo ničiť či  búchať.

Prevencia

Prevencia je veľmi dôležitá súčasť manažovania detského hnevu. Vždy ma zaujímajú emočné zdroje detí. Už len zamyslenie sa nad otázkou „Koľko dôvodov na radosť dnes mala moja šibalka? Kedy som môjho zlatúšika dnes videla rozjareného alebo spokojného?   Ak nemáte každý deň zopár takýchto miľníkov, je vhodné zaujímať sa o emočné zdroje.

Ja považujem za prirodzený emočný zdroj detskú hru.  Senzorickú, voľnú či kreatívnu. Je to jedno akú. Ale čím viacej pôsobím v oblasti rodinného poradenstva, tým viac som presvedčená, že detská hra je kľúčom k spokojnosti celej rodiny. Moje obľúbené činnosti sú

• pohybové hry ako hojdanie, lozenie, skákanie, visenie
• senzorické hry ako hry s pieskom, farebnou ryžou, vodou či penou
• rolové hry s bábikami, divadielko, autíčkami, panáčikmi a pod
• hry v prírode s paličkami, bunkrami, v kríkoch

Návod na výrobu farebnej ryže nájdete tu.

Toto sú moje esencie na zvládanie detského hnevu. Porozumenie hnevu – svojho či detského, zručnosti na zvládanie detského hnevu a budovanie emočných zdrojov ako prevencia. Ak vo vás rastie chuť vedieť viac, vyberte si z ponuky kurzov, kde sa učíme ako na to.