Hanba u detí zblízka

Hanbu u detí som ako lektorka objavila pred rokom, keď som bola na lektorskom kurze Terapeutického rodičovstva. Nie, že by som dovtedy nevnímala hanbu, ale odvtedy jej oveľa lepšie rozumiem. Na kurze som si uvedomila, ako často sa kvôli mne deti dotkli pocitov hanby – a ako mi to potom vracali. Takým tým pre hanbu typickým spôsobom.

Tento blog je o niečom, čo by som ako mama chcela vedieť oveľa skôr. Je o hanbe u detí:  ako ju spoznáme, ako ju nevedomky vyvolávame, ale najmä o tom, ako ju môžeme ošetriť.

Aké miesto má hanba v emocionálnom vývine?

Pocity hanby ako súčasť vývinu popísal Erik H. Erikson. O hanbe sa hovorí, že je to spoločenská emócia. Vývinovo sa ozýva okolo 2.-3. veku života. Ak milujete obdobie vzdoru a radi by ste sa naň pozreli aj očami Eriksona, ste tu správne.

Dieťa sa v tomto období osamostatňuje, zdokonaľuje sa v pohybe a zisťuje, čo smie a čo nesmie. Neustále hľadá nové skúsenosti a experimentuje. Práve to ho vedie do nových situácií.

Zrazu musí dieťa čeliť dvom proti sebe stojacim požiadavkám. Na jednej strane sa objavuje túžba niečo urobiť (napríklad vyliezť hore na stôl, zhodiť šálku a vyskúšať, čo sa stane, potiahnuť sestru za vlasy) a na druhej strane stojí požiadavka mamy. Väčšinou je sprevádzaná slovíčkom „Nie“.

Každé takéto „nie“ prináša dieťaťu aj dotyk hanby. Teraz sa  vám možno vkráda do hlavy myšlienka, že by bolo ideálne, keby vaše dieťa tieto pocity nikdy nezažilo. Pravda je však iná: pocit hanby patrí k zdravému vývinu dieťaťa. Pomáha nám stať sa sociálnou bytosťou. Cez pocity hanby dieťa spoznáva, že nejaké správanie je tolerované a nejaké nie.

Čo odlišuje „hanbu“ od „viny“?

Terapeutické rodičovstvo s pojmami hanba a vina pracuje trošku inak ako Erik. Stavia ich oproti sebe, ako dve rôzne kvality prežívania.

• Hanba je vo svojej podstate pocit „som zlý/ som zlá“. Dotýka sa priamo osobnosti. Je to veľmi nepríjemný pocit, ktorého sa dieťa chce zbaviť. Dieťa sa chráni „štítom hanby“.
• Vina znamená niečo ako „som dobrý/dobrá, ale spravil/a som niečo zlé.“ Nedotýka sa priamo osobnosti, hodnoty dieťaťa, ale jeho činov.  Vďaka tomu dokážem svoje správanie meniť.

Štít hanby, za ktorým sa skrýva dieťa

To, kedy je naše dieťa zahanbené spoznávame podľa štítu hanby. Dieťa, ktoré zasiahne hanba, sa pred nepríjemnosťou tohto pocitu ochraňuje. Najčastejšie prejavy sú:

• zvaľovanie viny na druhých
• bagatelizovanie vlastného správania
• hnev na seba alebo na druhých
• klamanie
• vyhýbanie sa očnému kontaktu
• očervenenie
• útek zo situácie, schovávanie sa
• odmieta zodpovednosť -odmieta sa ospravedlniť, napraviť svoje konanie

Pre rodičov je kľúčové pomáhať deťom od pocitov hanby k vine.

Ako premeniť hanbu na zdravú vinu?

Zvládať pocity hanby sú pre mňa jednou so super-schopností rodičov. Ak by som vybrala pár charakteristík tejto zručnosti, tak by to boli tieto (naozaj je to len malý kúsok):

1. vyhýbanie sa zahanbujúcim vetám

 „Si normálna?“ –  „Ale veď neplač, už si veľké dievča!“  – Nehanbíš sa, taký veľký chlapec a ešte sa pýta na ruky!“  – „Ty si taký bordelár!“  – „Fuj, to je nechutné!“  – „To, ako sa správaš?“ – „čo som ti vravela, že si máš dávať pozor! Tak teraz neplač.“ – „Toto pekný chlapec nerobí“…. Ruku hore, kto niečo také v detstve počul.

Je toho veľa, čo si nesieme aj my rodičia zo svojho detstva. Preto je pre mňa dôležité, aby sme boli k sebe láskaví/é –  mnohí/é z nás vyrástli v prostredí, kde bola hanba všade prítomná.

2. zvládnutie pocity hanby u dieťaťa

Je dôležité vedieť, že na zvládnutie pocitov hanby nás dieťa potrebuje. To, čo mňa ako mamu zachránilo od výčitiek, bolo vedomie, že keď vidím štít hanby, môžem deťom pomôcť pomenovaním a uistením.

„Ach už rozumiem. Keď hovorím, že si zase zabudol dať veci do špinavého prádla, tak si myslíš, že sa na teba hnevám. Nie, mám ťa rada a nič na tom tvoje špinavé ponožky nezmenia“ alebo „Zľakla si sa, keď som skríkla Stoj. Neboj, nič zlé sa nestalo. Len som ťa potrebovala zastaviť. Už je dobre.“

3. obnovenie vzťahu

Objatie, pusa, udobrovací rituál. To je liek, kedy sa pocity hanby môžu meniť na vinu.

Toto sú bez debaty moje 3 kľúčové odporúčania, ako zmeniť hanbu na vinu. Na všetkých kurzoch o emóciách o nich učím. Na kurze vo Filiálnej terapii pri hraniciach a na kurze Sila hnevu cielene pri zvládaní hnevu detí.

Hanba v živote adoptovaných a pestúnskych detí

Pocity hanby, sú jedným z kľúčových výziev detí, ktoré si zažili rané odlúčenie od biologických rodičov. Tieto deti, upadajú do pocitov hanby oveľa častejšie, aj pri veľmi jemných snahách o vytýčenie hraníc. Ako sme počas kurzu terapeutického rodičovstva zistili, aj veta – „Slniečko, prosím ťa, odnes si po sebe tanier“ – je možný spúšťačom hanby. Aj preto som rada, že môžem učiť stratégie pre bežné rodičovstvo, ale aj pre to terapeutické

Keď som začala rozpoznávať hanbu vo svojom rodičovstve, prestala som mať pocit, že všetko kazím. Naučila som sa, že hanba sa dá premeniť – objatím, slovom, porozumením. A hoci by som si priala, aby som to vedela skôr, dnes viem, že nikdy nie je neskoro začať meniť spôsob, akým sprevádzame svoje deti. Pokojne v tom budem s vami počas mojich kurzov. Vaša Soňa