Ako zvládnuť domáce úlohy bez hnevu: dopamín, motivácia a deti

Som typická matka na začiatku školského roka. Aj mňa pritlačila realita v podobe písania domácich úloh. Často nad tým rozmýšľam a snažím sa, aby to pre nás všetkých bolo znesiteľné. Tentokrát ma rozmýšľanie zaviedlo k dopamínu. Pretože (nie len) pre deti s ADHD/ADD je dopamín skvelý pomocník.

Po dobrom či po zlom?

Nalejme si čistého vína. Naše predsavzatie, že budeme láskavým sprievodcom svojich detí pri písaní úloh, sa často zrúti ako domček z karát už po prvých týždňoch. Nie som výnimka (a všetkým výnimkám úprimne závidím). Ja sa staviam do radu spolu k ďalším rodičom, ktorým pravidelne nervy praskajú.

Avšak veda stojí neúprosne proti mne. V atmosfére kriku a hnevu sa mozog nedokáže ani sústrediť, ani učiť. Takže, priatelia, je to na našich pleciach. Nádych, výdych, pokoj a systém.

Je preukázateľné, že mozog detí – a najmä ADHD/ADD mozog – sa viac naučí z ocenenia, ako z trestu. Ak hľadáte, ako na to, pomôcť vám môže aj videokurz Učte sa doma s väčšou ľahkosťou.

Akú rolu v tomto celom hrá dopamín?

Dopamín je neurotransmiter, ktorý hrá kľúčovú rolu v motivácií. Je palivom pre vnútorné odhodlanie začať a dokončiť veci. Detský mozog neustále skúma, či sa mu oplatí vynaložiť námahu. A teória o dopamíne nám pomáha vymyslieť systém písania úloh tak, aby to ten mozog vyhodnotil pozitívne.

Zopár informácií o deťoch vo veku 6-9 rokov:

• Dokážu sa sústrediť na činnosť maximálne 30 minút.  Aj to, ak je tá úloha dostatočne pútavá a nie sú rušené. (zdroj)
• Preferujú okamžité rýchle odmeny, ktoré ich dokážu nakopnúť ísť ďalej a dokončiť úlohu.
• Vzdialená odmena (napr.: ak sa naučíš, tak dobre napíšeš zajtra písomku a o dva dni dostaneš dobrú známku) – je odmena, ktorá je pre detský mozog príliš abstraktná.
• Mozog je stále vo vývine. Ešte sa len učí plánovať a rozumieť následkom. Učí sa konceptu dlhodobých odmien napr.: ak budeš mať dobré známky, tak budeš mať lepšiu prácu.

Ako sa to komplikuje pri ADHD/ADD?

Pri ADHD/ADD dopamínový systém rýchlej odmeny funguje inak.  Pre ADHD/ADD mozog je napríklad ťažšie získať dopamín a jeho hladiny rýchlejšie klesajú. Viac o tom píšem v blogu Hranie PC hier na upokojenie detí s ADHD. Preto je potrebné počítať s tým, že:

• Potrebujú okamžité odmeny. Ich mozog reaguje slabo na vidinu odmeny (hovoríme o anticipačnej dopamínovej teórií).
• Veľké úlohy potrebujú deliť na menšie. A niekedy to neznamená, že najskôr si urobíme matematiku a potom slovenčinu. Niekedy to znamená, že urobíme 3 príklady z matematiky a ponúkneme odmenu.
• Nemusia začínať s tým najťažším. Často sa stretávam s názorom, že ťažšie na začiatok, kým ešte deti vládzu. Ľahšie úlohy pomôžu deťom dostať sa do svojho „flow“. Mozog dostane odmenu v podobe úspechu a zároveň sa zahreje.
• Majú slabšie sebaregulačné mechanizmy a teda negatívnejšie reagujú na neúspech. Aj preto sa ľahko rútia pri nepatrnom neúspechu. Takže áno, pripravte sa na meltdowny, polámané ceruzky a pokrčené zošity.
• Sú citlivejšie na kritiku, lebo jej zažívajú oveľa viac ako neurotypickí rovesníci. O to viac potrebujú zhovievavosť nad chybami, oceňovania a veľmi jemnú kritiku.

Ako vyzerá odmena?

Možno teraz rozmýšľate, čo tou rýchlou odmenou môže byť pre vaše dieťa. Tak skôr, ako začnete vyťahovať cukríčky, nálepky či sľubovať hranie hier na mobile naviac, pozrime sa na materiálne vs sociálne odmeňovanie. Výskumy naznačujú, že sociálne a emočné odmeny dokážu konkurovať tým materiálnym. Čím je dieťa mladšie, tým máte väčšiu šancu.

Problém je, že tým „výmenným artiklom“ je naša pozornosť a emočné napojenie. Naša vedomá všímavosť a naše emočné spojenie. To ozajstné. Úprimné. Vie to byť náročné byť dostatočne hlboko emočne napojení, ak sme vyčerpaní, unavení a máme starosti. Aj preto prosím myslite na seba a na oddych. Bez energie sa emapticky reaguje ťažko.

Medzi sociálne odmeny môže patriť:

• Naša prítomnosť a pohotové reagovanie počas písania. Deťom sa ešte len rozvíjajú tzv. exekutívne funkcie a naša prítomnosť ich nahrádza. Pomáha deťom, keď sa zaseknú alebo keď cítia neistotu. Môžete spolu robiť nejakú nudnú úlohu, viac odporúčam niečo bez notebooku a mobilu v ruke.
• Keď sme prítomné, môžeme dieťaťu pri každom očnom kontakte dodať odmenu pozitívnym gestom, úsmevom či poslaním vzdušnej pusinky.
• Objatie či pusa, keď dieťa dokončí riadok
• Ocenenie a uznanie je motivátor a nikdy ho nie je dosť. „Vidím, že sa snažíš“ – „nevzdávaš sa a skúšaš to vypočítať znova“ – „ toto písmenko/slovo si napísal čitateľnejšie“  – „tento príklad si vyrátala rýchlejšie“ – „nevzdala si sa a už tomu rozumieš“
• Spoločná radosť je tiež odmenou. „Hurá, máme prvý príklad za sebou!“ – „To je úžasné, už máš takmer hotovo!“

Pár tipov ako ponúknuť rýchlu odmenu pri písaní úloh

• NÁHODA – Ak počítate príklady alebo prepisujete písmenká/slová, pomôžte si náhodou. Je viacero spôsobov, opisujem ich vo videokurze, ale takým jednoduchým je hod kockou. Hoďte kockou a číslo určuje koľko príkladov/ slov napíšete. Pokojne si kocku prelepte tak, aby ste mali len číslice 1-3.
• DOHODNITE SA NA ODMENE VOPRED – Ak informujeme deti vopred, čo môžu získať, rastie ich chuť začať. Čiže je dobré povedať, že ak vypočítaš týchto 5 príkladov, ja zatiaľ pripravím tvoje obľúbené kakao.
• VIZUALIZUJTE POKROK – napíšte si zoznam úloh, ktorý zoškrtávate. Môžete si vyrobiť „rebrík pokroku“ a postupne vyfarbovať alebo lepiť nálepky, ako po ňom vystupujete nahor. Úplne na vrchole, môže dieťa čakať odmena, ktorú získa na konci.
• SENZORICKÉ PAUZY – sú to pauzy, ktoré ponúkajú deťom zmyslové podnety. Najčastejšie súvisia s telom. Každé dieťa má rado niečo iné a podľa toho sú aj tvorené. Osvedčilo sa mi mať vytvorený zoznam aspoň 5 alebo 10 krátkych aktivít. Tie máme na kartičkách. Buď si dieťa pauzu losuje alebo si vyberá, na čo má aktuálne chuť. Medzi naše pauzy patrili: rýchla masáž, kolotoč (zakrútenie sa 2x do jednej strany a 2x do druhej), praskanie bubliniek z bublifuku 1min, pretláčanie sa, súťaž, kto vydrží dlhšie v pranku. Pointa je, že všetky pauzy majú deti radi a netrvajú dlhšie ako 5 minút.

Učenie nie je len o ceruzke a zošite, ale aj o emóciách, ktoré pri tom deti prežívajú. Hnev, frustrácia či plač nie sú znakom lenivosti, ale toho, že mozog zápasí s náročnou úlohou. My rodičia sme dôležitou súčasťou. Deti sa s nami nielen učia učivo zo školy, ale aj zvládať svoje pocity. A to je možno tá najdôležitejšia lekcia, ktorú si z domácich úloh odnesú.